DANUBKA, OZ, Balkánska 118/A, 85110 Bratislava
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
www.danubka.sk, E-mail : info@danubka.sk, Tel.: 0903 928 420
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Aktuálny oznam :
Pozývame:
Dňa 29.06.2010, v Dome Quo Vadis na Hurbanovom námestí č.1, v Bratislave, sa uskutoční záverečná prednáška cyklu "Naše peniaze".
Od 16,30 h. prebieha zhrnutie cyklu, hlavne pre pravidelných frekventantov, ale aj pre verejnosť.
Od 17,30 h. bude doplnková prednáška a diskusia na tému "Dane a ekonomika trochu ináč", ktorá nadväzuje na predtým odprednášanú tému o "Nepodmienenom základnom príjme".
Vstup je voľný pre širokú verejnosť. Tému "Dane a ekonomika trochu ináč" moderuje predstaviteľ Občianskeho združenia DANUBKA, Ing. Gabriel Karácsony (www.danubka.sk, info@danubka.sk, 0903 928 420)
Verejný seminár v rámci cyklu Naše peniaze sa bude konať dnes od 16:30 hod. v Evanjelizačnom Dome Quo Vadis na Hurbanovom nám. 1 v Bratislave. Diskusnou témou je Nepodmienený základný príjem, ktorú uvedie premietnutý flm Základný príjem spolu s prednáškou slovenských propagátorov tejto filozofie (Dr. Erich Šašinka, Martin Bobko) – autori článkov na informačnej stránke www.zakladnyprijem.sk.
| Dátum: | 17. júna 2010 |
| čas: | 18:00 - 21:00 |
| Lokalita: | Bratislava-Rusovce, Franck espresso, Balkánska 118 |
15.05.2010 - Ustanovujúca členská schôdza OZ DANUBKA.
Zápisnica z ustanovujúcej členskej schôdze OZ DANUBKA,
konanej v Bratislave, dňa 15.05.2010.
Účasť:
001 - Karácsony Gabriel, Bratislava, - prítomný
002 - Perháč Ľubor, Dolný Kubín, - prítomný
003 - Jakubík Ladislav,Partizánske, - prítomný
004 - Bravis Jozef, Litmanová, - ospravedlnený
005 - Lunga Jan, Skalica, - ospravedlnený
006 - Červinka Kamil, Adamov, ČR - prítomný
Členská schôdza je uznášania schopná.
I. Voľby orgánov OZ DANUBKA.
Na základe odporúčania prípravného výboru boli zvolení funkciunári OZ nasledovne :
- Predseda Republikového výboru, zároveň Predseda OZ a štatutár OZ :
Karácsony Gabriel, Bratislava
- I. podpredseda :
Perháč Ľubor, Dolný Kubin
- II. podpredseda :
Jakubík Ladislav, Partizánske
- Revízor OZ :
Bravis Jozef, Litmanová
II. Programové zameranie OZ.
Bolo potvrdené programové zameranie OZ na propagovanie myšlienok základného príjmu, jedinej dane a bezúročnej ekonomiky.
III. Členovia a členské.
Členská schôdza vzala na vedomie, že k dnešnému dňu:
- má OZ 6 riadnych členov,
- má OZ 3 registrovaných sympatizantov,
- má príslušná skupina na Facebooku 100 členov
Registráciu vedie Republikový výbor.
Členská schôdza schválila členské vo výške 1.- €/mes, ako minimálne priemerné členské, s možnosťou platenia dobrovoľného členského bez obmedzenia.
Súčasne odporúča prispievať do rozpočtu OZ aj sympatizantom OZ DANUBKA.
Výber členského a dobrovoľných príspevkov začína dnešným dňom.
IV. Rozpočet a hospodárenie.
Členská schôdza vzala na vedomie a schvaľuje doterajšie nakladanie a hospodárenie s prostriedkami OZ v tejto štruktúre :
Príjmy a výdavky OZ DANUBKA. Pokladňa OZ je v správe predsedu OZ.
1. Vklad člena r.č. 001 + 50,00 €
2. Registračný poplatok - 66,00 €
3. Registrácia domény - 15,65 €
4. Ročný poplatok za doménu - 17,61 €
5. Webhosting - 44,59 €
6. Bankové poplatky - 19,74 €
7. Vklad člena r.č. 002 + 50,00 €
8. Vklad člena r.č. 003 + 50,00 €
-------------------------------------------------------------------------------------------
Stav (15.05.2010) - 13,59 €
------------------------------------------------------------------------------------------
Boli prediskutované možnosti získavania prostriedkov na činnosť OZ, nad rámec členských príspevkov s tým, že každý člen podľa svojich možností bude hľadať príslušné zdroje pre rozpočet OZ..
V. Program činnosti OZ.
- Dohodlo sa konanie série verejných prednášok a prezentácií v rôznych mestách SR, zameraných na programové tézy OZ.
- Boli dohodnuté zásady spolupráce s vysokými školami a inými inštitúciami pri rozpracovávaní programových tém OZ.
- Bol prediskutovaný postup budovania štruktúr OZ v rámci celej republiky a zásady decentralizovaného šírenia myšlienok a informácií prostredníctvom internetu, ako aj prostredníctvom tlačených materiálov.
- Nasledujúce členské schôdze a zasadnutia Republikového výboru budú konané vždy v inej lokalite v rámci SR.
- Bolo dohodnuté spracovanie a knižné vydanie publikácie, podávajúcej ucelený výklad
teórií, ktoré sú v základnom programe OZ, vrátane súboru článkov, blogov a diskusií k týmto témam v autorstve členov OZ DANUBKA, bez bližšieho časového určenia.
Členská schôdza ukladá Republikovému výboru rozpracovať tieto tézy a postupne ich realizovať aj za účasti ostatných členov OZ.
Zapísal: Karácsony Gabriel, v.r.
V Bratislave, 15.05.2010
Zápisnicu vlastnoručne podpisujú členovia OZ, zúčastnení na schôdzi :
Karácsony Gabriel :..súhlasí bez pripomienok, v.r.
Perháč Ľubor :..súhlasí bez pripomienok, v.r.
Jakubík Ladislav :..súhlasí bez pripomienok, v.r.
Červinka Kamil :..súhlasí bez pripomienok, v.r.
Hľadáme záujemcov o členstvo v OZ, alebo o spoluprácu s OZ, z jednotlivých okresov SR, ktorí by v úvodnej etape činnosti reprezentovali daný okres, podieľali by sa na vytváraní štruktúr OZ a riadili by činnosť OZ v príslušnom okrese.
V oddieli "O nás" je tlačivo prihlášky za člena, alebo registrovaného sympatizanta, ktorú si môžete skopírovať a poslať ako prílohu e-mailu.
Nepodmienený základný príjem !
je koncept systému sociálneho zabezpečenia pomocou pravidelnej peňažnej dávky, potrebnej na dôstojný život, vyplácanej všetkým ľuďom žijúcim na danom území, bez akýchkoľvek podmienok, nezávisle na práci a sociálnej situácii.
Jedna daň !
Bezúročná ekonomika !
Občianska spoločnosť !
Nové
Preskupujem články - stránka je v prestavbe.
V sekcii "Odkazy" sú linky na jednotlivé články na rôznych blogoch, kde je možné priamo vstupovať do diskusií k témam.
Dobrá správa :
BRATISLAVA. Štáty západnej Európy musia v najbližších dvadsiatich rokoch zásadne zreformovať svoje systémy sociálneho zabezpečenia. Na tlačovej besede ku konferencii Slovensko v polčase reforiem to uviedol Charles Murray z American Enterprise Institute.
Ak podľa neho nenastane masívna imigrácia do štátov západnej Európy, populácia nedokáže zaplatiť existujúci sociálny systém. Jednotlivé programy sociálneho zabezpečenia by sa pritom podľa neho mali nahradiť jediným systémom zaručeného príjmu, ktorý by bol náhradou za všetky ostatné vyplácané dávky.
To, čo sa podľa neho v súčasnosti deje v Grécku, je len začiatkom problémov v západnej Európe. V rovnakej makroekonomickej situácii ako Grécko je podľa Murraya v súčasnosti aj Portugalsko, Španielsko a Írsko. Ako ďalej upozornil, o ďalších 10 až 15 rokov môžu tieto krajiny nasledovať aj Francúzsko, Nemecko, či Holandsko.
Podľa neho by mali štáty dávať ľudom jeden zaručený príjem namiesto sociálnych služieb. "Je jednoduchšie dať ľuďom peniaze, ako služby," povedal. Jeden zaručený príjem bude podľa neho pre voličov oveľa atraktívnejší ako nízke dôchodky, či nízke sociálne dávky.
Charles Murray je spoločenský vedec, spisovateľ a stály akademický pracovník na American Enterprise Instutite for Public Policy Research. V súčasnosti je považovaný za jedného z najvplyvnejších a najvýznamnejších amerických autorov v oblasti politickej filozofie, úlohy vlády a osobitne sociálnej reformy.
pondelok 17. 5. 2010 14:20 | Copyright © SITA 2010
© 2010 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
Čítajte viac: http://ekonomika.sme.sk/c/5379259/murray-europa-musi-zreformovat-svoje-socialne-systemy.html#ixzz0oCDvzyEP


Už slovo jedna navodzuje náladu jednoty a preto prvotne by sme mali pristúpiť k otázke jednej dane ako zjednoteniu všetkých daní do jednej - novej dane. Keď si predstavíme, že dnešný daňový systém má 31 druhov daní, odvodov a poplatkov a že ide o nejaký systém, ktorý sa postupne vytvoril ako klenba stavby - teda niečo, čo nesie resp. je samonosný - časovo od druhej polovice 19. storočia, tak vybrať jednu daň z tých dnešných 31 daní, je ako harakiri alebo samovražda pre ekonomiku, vybratie jednej tehly zo stavby klenby.
Prejdime od tohto filozofického pohľadu, ktorý celý problém robí jasným a jednoznačným - zjednotenie všetkých daní do jednej - pozrime sa na to aj národohospodársky. Aké kvality potrebujeme dosiahnuť, aby daň nielenže nepôsobila negatívne, ale aby oživovala celú ekonomiku?
Hlavnou úlohou národného hospodárstva je uspokojovať potreby ľudí cez ich schopnosti a teda je nanajvýš dôležité tieto potreby - dopyt na jednej strane a schopnosti - ponuku na druhej strane - poznať. Z predchádzajúceho vyplýva, že tieto „kapitalistické heslá" (dopyt - ponuka) aj socialistické (potreby a schopnosti) sú zjavne tým istým, takže obe heslá presahujú obe zriadenia ako niečo nadčasové a objektívne a je našou najvyššou snahou ich hľadať ako niečo morálne. Ak totiž nenájdeme schopnosti človeka, ktorého na dané pracovné miesto potrebujeme, tak potom ani nemôžeme vytvoriť dostatočne kvalitnú službu alebo produkt.
Ale nájsť, odhaliť skutočnú schopnosť ľudí pre zodpovedajúcu prácu a skutočnú potrebu ľudí znamená pre spotrebu, že medzi kupujúcim a predávajúcim nebudú žiadne prekážky, ktoré nám to znemožnia rozpoznať. A keďže sme sa zamerali na daňovú otázku, vezmime si hlavné dane, ktoré prinášajú najväčšie príjmy do štátneho rozpočtu a tými sú: odvody - ktoré tvoria cca ½ štátneho rozpočtu, DPH - 1/3, DP - 1/6, spotrebné dane - 1/10.
Odvody sa vzťahujú len na príjmy do 1800 EUR a celoplošne na prímy zo zamestnania, z podnikania aj z prenájmu nehnuteľností. Nie na peniaze, kapitál, majetkové výnosy, podiely a práva. A teda zjavne zvyšujú cenu práce. Ľudia sa predsa nemôžu najímať ako pracovná sila. Technicky sa vyberajú ako poistenie, ale zjavne tu človek nie je svojprávnym subjektom ako v komerčnom poistení. Človek neplatí za službu tomu, kto mu ju poskytuje. Napr. zdravotné poistenie
DPH: Ani tu človek nie je svojprávnym subjektom, lebo keď si kupuje tovar, tak platí za tovar a nie za DPH, aj keď ju platí započítanú v cene. Navyše sa DPH v časti ako 19% z rozdielu ceny na vstupe a na výstupe správa ako DP - z jeho obchodnej marže. A ešte k tomu je nielenže odoberaná v procese tvorby ale podniky si na ňu musia brať aj úvery, aby prečkali obdobie do jej zaplatenia odberateľom alebo DÚ. Nevzťahuje sa na kapitál, peniaze a nehnuteľnosti. Nie je spotrebná - ako sa hovorí - ale produktová .
DP: Vzťahuje sa na dosiahnutý zisk, čiže nezaťažuje tvorbu, ale až dôchodok a teda spotrebu. Tu je človek čiastočne svojprávny, ale štát zjavne vyberá daň protiprávne ako trestný čin vydierania. Štát sa o to, čo zdaňuje, nepričinil a pod hrozbou prísnych trestov si ju vynucuje (čo platí aj o ostatných daniach, ale tu je to najokatejšie). DP zaťažuje peniaze aj kapitál, ale len zo zisku. Je najťažšie dosiahnuteľná, pretože daňová optimalizácia môže byť maximálna. A tiež by sme ju mohli nazvať dnešnou formou inkvizície, lebo neuznať náklady a započítať výnosy je pre DÚ najľahšie.
SD sú dodatočnou DPH.
Kým DP skresľuje stranu spotreby, DPH a SD skresľujú tvorbu, výrobu, čiže ponuku, schopnosti. Odvody oboje. Cez túto štruktúru daní sa nemôže stretnúť dopyt a ponuka pri skutočnej cene a to je hlavný problém dneška. Tieto dane tak zahmlievajú skutočnú tvorbu ceny, že príslušné tovary a služby sa buď majú problém dostať na trh z dôvodu vysokej ceny - nízky dopyt, alebo majú problém, že musia na trhu skončiť z dôvodu nízkej ceny výrobcu a vysokej dane, čím sa ich výrobcovi už neoplatí vyrábať aj keby dopyt bol. Vyrába sa len kvantitatívne - zisk je hnacím činiteľom, nie skutočné potreby ľudí.
Hlavným zámerom by bolo, aby medzi kupujúcim a predávajúcim nebolo žiadne skreslenie spôsobené daňami, čiže teoreticky nulové dane a s tým súvisiaca nulová administratíva.
Druhou najvážnejšou vecou je, že za posledných 150 rokov sa tak radikálne zmenila štruktúra národného hospodárstva(NH), že zdaňujeme už iba to, čo síce tvorilo kedysi 100% hodnoty NH, ale dnes to je cca 2-25% hodnoty NH. Poľnohospodárstvo (dnes 1-5% hodnoty NH) a priemysel (5-25%) sa postupne od II. sv. vojny rozšírili o služby (20-30%) a posledných 25 rokov špeciálne o bankové služby a peňažníctvo (30-70%). Ekonomické teórie nemajú tento peňažný priemysel vôbec vo výkonoch a stále s ním počítajú ako s niečím samostatným, odtrhnutým od NH, čo sa očividne javí ako problém. Objem medzibankového, finančného a kapitálového trhu bol v r. 2008 2700 mld. EUR , objem hrubého domáceho produktu HDP (ako ho udáva NBS) bol za rok 2008 67 mld.. Problém je, že bankovníctvo nemáme vo výkonoch NH, ktoré sú zdaňované presne tak, ako kedysi boli zdaňované iné výkony: daň z pozemku (zavedená v r. 1870) - poľnohospodárstvo, daň z príjmu (1900) - priemysel, DPH (1970) - služby.
Súčasná snaha politikov troch najväčších krajín EU - Merkelová, Brown, Sarkozi i Svetovej banky o „Robin Hood Tax" - daň z medzinárodných transakcií ukazuje uvedomenie si tejto trhliny. Ale pokiaľ to bude len ďalšia, iná, 32. daň v poradí, tak nám to neodhalí skutočné potreby NH, bude viesť k prehĺbeniu krízy a môže to vyústiť do mocenského boja politikov proti korporáciám.
Skutočnosť je taká, že v NH sa používajú, spotrebúvajú výkony peňažného sektora, ale do hrubého domáceho produktu sa nezapočítavajú, a to znamená, že nepodliehajú zdaňovaniu. Takže sa zjavne tento sektor od NH odtrhol a „zdivočel" a treba ho „umravniť". „Umravniť" tým, že sa zdaní každý pohyb peňazí a kapitálu, ako objektívnej zložky vyjadrujúcej všetky výkony NH. Keďže v klasickej ekonomike (zahrňujúcej poľnohospodárstvo, priemysel a služby) obrátkovosť peňazí klesá, v bankovníctve zjavne objemy rastú. Tento rast môžeme vyjadriť ako túžbu ľudí po hodnotách, veciach nemateriálnej povahy, po svete ideálov a mnoho iných pojmov by sme mohli použiť.
Kapitál ľudí sa ale napriek tomu preskupil nezdravým spôsobom: 90% bohatstva je v rukách 10% ľudí a sociálna priepasť sa stále viac zväčšuje.
Jediná daň ako zjednotenie všetkých ostatných daní musí byť tak nízka, aby neskresľovala hospodárske výkony; okamžitá - on line, aby neskresľovala časové rozpätie použitia výkonu; celoplošná, aby neskresľovala priestorové použitie výkonu; technicky jednoduchá bez administratívy a ďalších pracovných výkonov potrebných na jej výber a hlavne aplikovateľná iba na jednom mieste, čo sa javí ako bezvýznamné, ale keď si pomyslíme na 50-100%-nú DP, alebo 50-100%-nú DPH ako jedinú daň - keby sme ju zaviedli iba v jednej krajine, tak okamžite dochádza ku daňovo-kurzovej turistike a odlevu kapitálu do okolitých krajín. Ak by sme mali ísť cestou DP alebo DPH, je to nemožné urobiť bez celoplošného zavedenia na veľkom území (súčasne v mnohých krajinách).
Daň 0,5% (návrh pre SR) z každého prevodu, pohybu peňazí, vyberaná bankami pri bezhotovostnom styku. To je tá daň, ktorá je schopná čeliť inflácii, svojvôli politikov i úžere bankárov, nenásytnosti byrokratov, nenávisti ľavičiarov, namyslenosti a arogantnosti pravičiarov , pohŕdaniu ekonómov a nezáujmu laikov.
Častou námietkou bude zrejme to, že peniaze musia prúdiť a touto daňou by sa spomalili finančné toky. Ale to je len ekonomická teória. Aké by toky mali byť? Koľkokrát by sa mali peniaze otočiť? 7 krát alebo 30 krát? Koľko? Národohospodárstvo je aj praktická veda. Výška tejto dane bude odpovedať skutkovému stavu národného hospodárstva. Lebo ak sú finančné a kapitálové trhy veľké, potom daň môže byť malá. Čiže čím sú väčšie finančné toky, pri konštantnom výbere dane, môže byť daň menšia. Tovary a služby sú stále viac zabezpečované a riadené ľuďmi, nie štátom alebo korporáciami. Ľudia môžu takto stále viac riadiť spoločnosť priamo, tým čo si kúpia, tým kde pošlú peniaze. V náznaku začíname tvoriť vedomostnú spoločnosť, kde jednotlivec pracuje vedome v prospech celku. Kde sú finančné toky malé, bude musieť byť daň väčšia, lebo výber daní je menší. Tam bude snaha štátu aj bánk regulovať tento proces.
Avšak tento pomer, výšku dane, štát a banky nebudú môcť svojvoľne zmeniť, lebo svojvoľné zvýšenie dane, ktoré by nezodpovedalo skutkovému stavu hospodárstva, by viedlo ku kolapsu finančného systému.
Kto chce moc štátu a politikov, preferuje DP. Kto chce moc korporácií a veľkokapitálu, preferuje DPH. Obe skupiny už ale pôsobia na vývoj spoločnosti retardačne. Jediným tvorcom je človek a na neho musíme orientovať svoju pozornosť. A to nie len prázdnymi heslami, ako sa to deje v súčasnej predvolebnej kampani. Táto daň odníma moc politikom i korporáciám i peniazom a dáva ju človeku.
Už slovo jedna navodzuje náladu jednoty a preto prvotne by sme mali pristúpiť k otázke jednej dane ako zjednoteniu všetkých daní do jednej - novej dane. Keď si predstavíme, že dnešný daňový systém má 31 druhov daní, odvodov a poplatkov a že ide o nejaký systém, ktorý sa postupne vytvoril ako klenba stavby - teda niečo, čo nesie resp. je samonosný - časovo od druhej polovice 19. storočia, tak vybrať jednu daň z tých dnešných 31 daní, je ako harakiri alebo samovražda pre ekonomiku, vybratie jednej tehly zo stavby klenby.
Prejdime od tohto filozofického pohľadu, ktorý celý problém robí jasným a jednoznačným - zjednotenie všetkých daní do jednej - pozrime sa na to aj národohospodársky. Aké kvality potrebujeme dosiahnuť, aby daň nielenže nepôsobila negatívne, ale aby oživovala celú ekonomiku?
Hlavnou úlohou národného hospodárstva je uspokojovať potreby ľudí cez ich schopnosti a teda je nanajvýš dôležité tieto potreby - dopyt na jednej strane a schopnosti - ponuku na druhej strane - poznať. Z predchádzajúceho vyplýva, že tieto „kapitalistické heslá" (dopyt - ponuka) aj socialistické (potreby a schopnosti) sú zjavne tým istým, takže obe heslá presahujú obe zriadenia ako niečo nadčasové a objektívne a je našou najvyššou snahou ich hľadať ako niečo morálne. Ak totiž nenájdeme schopnosti človeka, ktorého na dané pracovné miesto potrebujeme, tak potom ani nemôžeme vytvoriť dostatočne kvalitnú službu alebo produkt.
Ale nájsť, odhaliť skutočnú schopnosť ľudí pre zodpovedajúcu prácu a skutočnú potrebu ľudí znamená pre spotrebu, že medzi kupujúcim a predávajúcim nebudú žiadne prekážky, ktoré nám to znemožnia rozpoznať. A keďže sme sa zamerali na daňovú otázku, vezmime si hlavné dane, ktoré prinášajú najväčšie príjmy do štátneho rozpočtu a tými sú: odvody - ktoré tvoria cca ½ štátneho rozpočtu, DPH - 1/3, DP - 1/6, spotrebné dane - 1/10.
Odvody sa vzťahujú len na príjmy do 1800 EUR a celoplošne na prímy zo zamestnania, z podnikania aj z prenájmu nehnuteľností. Nie na peniaze, kapitál, majetkové výnosy, podiely a práva. A teda zjavne zvyšujú cenu práce. Ľudia sa predsa nemôžu najímať ako pracovná sila. Technicky sa vyberajú ako poistenie, ale zjavne tu človek nie je svojprávnym subjektom ako v komerčnom poistení. Človek neplatí za službu tomu, kto mu ju poskytuje. Napr. zdravotné poistenie
DPH: Ani tu človek nie je svojprávnym subjektom, lebo keď si kupuje tovar, tak platí za tovar a nie za DPH, aj keď ju platí započítanú v cene. Navyše sa DPH v časti ako 19% z rozdielu ceny na vstupe a na výstupe správa ako DP - z jeho obchodnej marže. A ešte k tomu je nielenže odoberaná v procese tvorby ale podniky si na ňu musia brať aj úvery, aby prečkali obdobie do jej zaplatenia odberateľom alebo DÚ. Nevzťahuje sa na kapitál, peniaze a nehnuteľnosti. Nie je spotrebná - ako sa hovorí - ale produktová .
DP: Vzťahuje sa na dosiahnutý zisk, čiže nezaťažuje tvorbu, ale až dôchodok a teda spotrebu. Tu je človek čiastočne svojprávny, ale štát zjavne vyberá daň protiprávne ako trestný čin vydierania. Štát sa o to, čo zdaňuje, nepričinil a pod hrozbou prísnych trestov si ju vynucuje (čo platí aj o ostatných daniach, ale tu je to najokatejšie). DP zaťažuje peniaze aj kapitál, ale len zo zisku. Je najťažšie dosiahnuteľná, pretože daňová optimalizácia môže byť maximálna. A tiež by sme ju mohli nazvať dnešnou formou inkvizície, lebo neuznať náklady a započítať výnosy je pre DÚ najľahšie.
SD sú dodatočnou DPH.
Kým DP skresľuje stranu spotreby, DPH a SD skresľujú tvorbu, výrobu, čiže ponuku, schopnosti. Odvody oboje. Cez túto štruktúru daní sa nemôže stretnúť dopyt a ponuka pri skutočnej cene a to je hlavný problém dneška. Tieto dane tak zahmlievajú skutočnú tvorbu ceny, že príslušné tovary a služby sa buď majú problém dostať na trh z dôvodu vysokej ceny - nízky dopyt, alebo majú problém, že musia na trhu skončiť z dôvodu nízkej ceny výrobcu a vysokej dane, čím sa ich výrobcovi už neoplatí vyrábať aj keby dopyt bol. Vyrába sa len kvantitatívne - zisk je hnacím činiteľom, nie skutočné potreby ľudí.
Hlavným zámerom by bolo, aby medzi kupujúcim a predávajúcim nebolo žiadne skreslenie spôsobené daňami, čiže teoreticky nulové dane a s tým súvisiaca nulová administratíva.
Druhou najvážnejšou vecou je, že za posledných 150 rokov sa tak radikálne zmenila štruktúra národného hospodárstva(NH), že zdaňujeme už iba to, čo síce tvorilo kedysi 100% hodnoty NH, ale dnes to je cca 2-25% hodnoty NH. Poľnohospodárstvo (dnes 1-5% hodnoty NH) a priemysel (5-25%) sa postupne od II. sv. vojny rozšírili o služby (20-30%) a posledných 25 rokov špeciálne o bankové služby a peňažníctvo (30-70%). Ekonomické teórie nemajú tento peňažný priemysel vôbec vo výkonoch a stále s ním počítajú ako s niečím samostatným, odtrhnutým od NH, čo sa očividne javí ako problém. Objem medzibankového, finančného a kapitálového trhu bol v r. 2008 2700 mld. EUR , objem hrubého domáceho produktu HDP (ako ho udáva NBS) bol za rok 2008 67 mld.. Problém je, že bankovníctvo nemáme vo výkonoch NH, ktoré sú zdaňované presne tak, ako kedysi boli zdaňované iné výkony: daň z pozemku (zavedená v r. 1870) - poľnohospodárstvo, daň z príjmu (1900) - priemysel, DPH (1970) - služby.
Súčasná snaha politikov troch najväčších krajín EU - Merkelová, Brown, Sarkozi i Svetovej banky o „Robin Hood Tax" - daň z medzinárodných transakcií ukazuje uvedomenie si tejto trhliny. Ale pokiaľ to bude len ďalšia, iná, 32. daň v poradí, tak nám to neodhalí skutočné potreby NH, bude viesť k prehĺbeniu krízy a môže to vyústiť do mocenského boja politikov proti korporáciám.
Skutočnosť je taká, že v NH sa používajú, spotrebúvajú výkony peňažného sektora, ale do hrubého domáceho produktu sa nezapočítavajú, a to znamená, že nepodliehajú zdaňovaniu. Takže sa zjavne tento sektor od NH odtrhol a „zdivočel" a treba ho „umravniť". „Umravniť" tým, že sa zdaní každý pohyb peňazí a kapitálu, ako objektívnej zložky vyjadrujúcej všetky výkony NH. Keďže v klasickej ekonomike (zahrňujúcej poľnohospodárstvo, priemysel a služby) obrátkovosť peňazí klesá, v bankovníctve zjavne objemy rastú. Tento rast môžeme vyjadriť ako túžbu ľudí po hodnotách, veciach nemateriálnej povahy, po svete ideálov a mnoho iných pojmov by sme mohli použiť.
Kapitál ľudí sa ale napriek tomu preskupil nezdravým spôsobom: 90% bohatstva je v rukách 10% ľudí a sociálna priepasť sa stále viac zväčšuje.
Jediná daň ako zjednotenie všetkých ostatných daní musí byť tak nízka, aby neskresľovala hospodárske výkony; okamžitá - on line, aby neskresľovala časové rozpätie použitia výkonu; celoplošná, aby neskresľovala priestorové použitie výkonu; technicky jednoduchá bez administratívy a ďalších pracovných výkonov potrebných na jej výber a hlavne aplikovateľná iba na jednom mieste, čo sa javí ako bezvýznamné, ale keď si pomyslíme na 50-100%-nú DP, alebo 50-100%-nú DPH ako jedinú daň - keby sme ju zaviedli iba v jednej krajine, tak okamžite dochádza ku daňovo-kurzovej turistike a odlevu kapitálu do okolitých krajín. Ak by sme mali ísť cestou DP alebo DPH, je to nemožné urobiť bez celoplošného zavedenia na veľkom území (súčasne v mnohých krajinách).
Daň 0,5% (návrh pre SR) z každého prevodu, pohybu peňazí, vyberaná bankami pri bezhotovostnom styku. To je tá daň, ktorá je schopná čeliť inflácii, svojvôli politikov i úžere bankárov, nenásytnosti byrokratov, nenávisti ľavičiarov, namyslenosti a arogantnosti pravičiarov , pohŕdaniu ekonómov a nezáujmu laikov.
Častou námietkou bude zrejme to, že peniaze musia prúdiť a touto daňou by sa spomalili finančné toky. Ale to je len ekonomická teória. Aké by toky mali byť? Koľkokrát by sa mali peniaze otočiť? 7 krát alebo 30 krát? Koľko? Národohospodárstvo je aj praktická veda. Výška tejto dane bude odpovedať skutkovému stavu národného hospodárstva. Lebo ak sú finančné a kapitálové trhy veľké, potom daň môže byť malá. Čiže čím sú väčšie finančné toky, pri konštantnom výbere dane, môže byť daň menšia. Tovary a služby sú stále viac zabezpečované a riadené ľuďmi, nie štátom alebo korporáciami. Ľudia môžu takto stále viac riadiť spoločnosť priamo, tým čo si kúpia, tým kde pošlú peniaze. V náznaku začíname tvoriť vedomostnú spoločnosť, kde jednotlivec pracuje vedome v prospech celku. Kde sú finančné toky malé, bude musieť byť daň väčšia, lebo výber daní je menší. Tam bude snaha štátu aj bánk regulovať tento proces.
Avšak tento pomer, výšku dane, štát a banky nebudú môcť svojvoľne zmeniť, lebo svojvoľné zvýšenie dane, ktoré by nezodpovedalo skutkovému stavu hospodárstva, by viedlo ku kolapsu finančného systému.
Kto chce moc štátu a politikov, preferuje DP. Kto chce moc korporácií a veľkokapitálu, preferuje DPH. Obe skupiny už ale pôsobia na vývoj spoločnosti retardačne. Jediným tvorcom je človek a na neho musíme orientovať svoju pozornosť. A to nie len prázdnymi heslami, ako sa to deje v súčasnej predvolebnej kampani. Táto daň odníma moc politikom i korporáciám i peniazom a dáva ju človeku.
Ľubor Perháč
| Ako sa dajú znížiť odvody? (Ivan Švejna) Ako sa zbaviť odvodov? (Gabriel Karácsony) Opozičné strany volajú po reforme odvodov. Konečne! Neodpustím si ironickú poznámku na margo tých, ktorí súčasný systém „reformovali“ a teraz sa bijú do pŕs, že to zreformujú lepšie. Nie len opozičné, ale prakticky všetky strany volajú po reforme odvodov. Je to populizmus pre voličov, lebo žiadna strana nevie s istotou, aká reforma by bola dobrá. Je to ako gordický uzol, ktorý treba jednoducho preťať a odvody pustiť do zabudnutia - systém odvodov v dnešnom ponímaní nemá riešenie! Na čom sa asi zhodneme:, alebo nezhodneme? 1. odvodový systém musí „ladiť“ s daňovým Odvodový systém nemôže s daňovým systémom "ladiť", lebo je to vo svojej podstate v oboch prípadoch daň, len umelo rozdelená na "dane" a "odvody". Tento anachronizmus treba odstrániť tým, že zrušíme tzv. odvody a budeme sa baviť iba o "dani". 2. musí byť jednoduchý, priehľadný a najmä motivačný Keďže odvodový systém som "zrušil", tiež tvrdím, že daňový systém musí byť jednoduchý a prehľadný. Či môže byť motivačný, nechám na úvahe čitateľa. Takýmto daňovým systémom je systém jedinej dane, ktorá môže mať rôzne podstaty (daň z príjmu, daň z pridanej hodnoty, daň zo spotreby, daň z peňažných transakcií), avšak základným znakom musí byť, že je jediná. 3. musí byť dlhodobo finančne udržateľný Samo o sebe uvažovať o dlhodobej udržateľnosti odvodov, vyvoláva pochybnosti. Čo je to dlhodobo - 5 rokov, 50 rokov ? A prečo by sme mali niečo nasilu držať, keď sa to snaží neustále niekam unikať? Treba to pustiť a viac sa tým nezaoberať! Jediná daň je niečo iné. Dane boli, sú a budú v takej, či onakej forme - teda, kým bude vyvíjaná akákoľvek ekonomická a hospodárska činnosť, budú tu aj dane. Budú tu dlhodobo a stále. Z nich treba financovať celý sociálny systém a chod štátu! 4. systém musí byť efektívny (jednotný výber daní a odvodov, náklady na prerozdeľovanie podstatne nižšie) Áno, systém musí byť efektívny. Jednotný výber je daný už samotnou podstatou jedinej dane a zrušením odvodov. Myslím, že netreba rozpisovať rozsah možného zjednodušenia a zníženia administratívy. Ak však chceme reálne znížiť odvody, v prvom rade si musíme zadefinovať, čo má štátny sociálny systém financovať. Musí robiť všetky druhy poistenia? Ktoré druhy poistenia majú byť povinné a ktoré vyslovene dobrovoľné? Ktoré z povinných poistení môže poskytovať súkromný sektor namiesto štátneho? Aká výška solidarity je adekvátna? Hodíme do jedného vreca tých, ktorí nemajú žiaden záujem o svoj osud spolu s tými, ktorí sa snažia avšak majú smolu? Toto už je na veľkú diskusiu a hľadanie celospoločenskej zhody. Toto je na veľkú diskusiu! V prvom rade chceme zrušiť odvody, nie znížiť! Štátny sociálny systém by mal financovať : - nepodmienený základný príjem pre každého, - zdravotnú starostlivosť pre každého, - mimoriadnu zdravotnú starostlivosť pre ľudí zdravotne, telesne a mentálne postihnutých. Všetky náklady na túto starostlivosť budú hradené z jedinej dane. V tomto je základ spravodlivosti a solidarity. Žiadne povinné poistenia v tejto oblasti netreba zavádzať. Súkromný sektor môže poskytovať poistenia čohokoľvek, bez obmedzenia, na dobrovoľnom základe. Prvý pokus sformulovať konkrétnejšiu predstavu je teória tzv. odvodového bonusu. Určite ma svojich zástancov, ale aj odporcov. K problematike odvodového bonusu som napísal osobitný článok "Nepodmienený základný príjem, versus Odvodový bonus", uverejnený na dolezite.sk, a na HNblogy, prípadne na danubka.sk. K samotnej podstate základného príjmu a odvodového bonusu. Odvodový bonus je koncipovaný v hesle "kto nepracuje, nech neje". Naproti tomu základný príjem je koncipovaný na hlbšom humanitnom základe, a to ako "hmotné zabezpečenie práva na život", bez ohľadu na to, či človek pracuje, alebo nepracuje, či má iné príjmy, alebo nemá. Hrubo povedané, odvodový bonus nechá umrieť toho, kto nepracuje, alebo nemá príjem, avšak základný príjem nenechá nikoho umrieť v akejkoľvek životnej situácii. V otázkach odvodov je strašne veľa veci nedopovedaných. Chýba odvaha sa baviť o posune odchodu veku do dôchodku, čo je alfou a omegou udržateľnosti priebežného systému. Chýba odvaha povedať, že ak sa o tom nebudeme baviť v blízkej budúcnosti, o forme sociálneho systému budú čoskoro rozhodovať práve poberatelia dávok. Voličov - dôchodcov je rok od roku viac a viac. V otázkach odvodov netreba pokračovať. Baviť sa o veku pre odchod do dôchodku tiež nemá zmysel, lebo v systéme základného príjmu nebudú dôchodky - bude základný príjem od narodenia, až po konioec života. Alebo ináč povedané - nikto nebude v dôchodkovom veku, resp. všetci budeme dôchodcovia, pričom minimálny dôchodok bude základný príjem, ktorý nebude ničím podmienený. Dovolil som si použiť celý text článku Ivana Švejnu "Ako sa dajú znížiť odvody?", uverejnený na HNblogy, ako základ pre polemiku o odvodoch. Snáď mi to pán Švejna nebude mať za zlé, ale chcel som sa vyhnúť často nesúrodej diskusii k samotnému článku. Ing.Gabriel Karácsony, 08.05.2010 |
Základné programové tézy OZ sú obsiahnuté v tomto článku :
Teória nepodmieneného základného príjmu.
Teória zdaňovania peňažných transakcií.
Teória bezúročnej ekonomiky.
V niektorých krajinách sa o nich už diskutuje v parlamentoch. Väčšina našich politikov nemá o nich ani najzákladnejšie vedomosti. Bežný občan otvára ústa údivom, ak sa o týchto teóriách dozvie a ako-tak ich pochopí. Mnohí diskutéri na blogoch a sociálnych sieťach degradujú autorov, ktorí šíria tieto teórie, na úroveň idiotov. Naopak, objavuje sa aj dosť priaznivcov, ktorí si dali takú námahu, aby si o týchto teóriách čo-to naštudovali a zamysleli sa.
Teória bezúročnej ekonomiky prináša potenciálne riešenia tých najpálčivejších problémov spoločnosti. Rieši problém úžerníckej a úrokovej ekonomiky, ktorá ožobračuje veľkú väčšinu bežných smrteľníkov postupným presúvaním ich majetkov a výsledkov práce do rúk malej skupiny ovládajúcej túto úžernícku ekonomiku. Je to ekonomický systém krajne nespravodlivý, avšak legálny prostredníctvom zákonov prijatých nami volenými zástupcami. Je to systém vedúci opakovane k vážnym finančným a ekonomickým krízam. Je to systém prijatý a aplikovaný v celosvetovom meradle, čo je zvlášť tragické, lebo má potenciál vyvolať obrovské katastrofy pre ľudstvo. Treba si uvedomiť, že malá hŕstka ľudí už vlastní a ovláda výsledky práce obrovskej väčšiny ostatných ľudí. Táto malá hŕska ľudí má aj moc politickú aj vojenskú a to je na zamyslenie. Kráčame do novodobého otrokárskeho systému. Nie je toto šialené ?!
Teória zdaňovania peňazí, alebo peňažných transakcií, je schopná premeniť súčasný neskutočne zložitý daňový a odvodový systém, ktorý je postavený na vydieračskom a výpalníckom princípe, na prehľadný, jednoduchý, odosobnený a sociálne spravodlivý systém. Odbúra logické protirečenie v tom, že v súčasnom systéme sa daňovník "musí k niečomu priznať", následne "sám sa musí potrestať" za to, že bol úspešný a nakoniec "musí neustále žiť v strese", že jeho priznanie posúdi niekto ako nie dostatočne úprimné. Pri zdaňovaní peňazí sa daň odosobňuje a dekriminalizuje. Nič nemusím priznávať, nič nemusím priamo ja odvádzať a v momente, keď použijem peniaze som automaticky zdanený a nemám žiadnu ďalšiu povinnosť voči štátu. Je toto úplne šialené ?!
Teória nepodmieneného základného príjmu môže neuveriteľne podporiť slobodu človeka a kvalitu jeho života. Keď si uvedomíme, že štát-spoločnosť je povinná chrániť a uchovať život človeka, ako najvyššiu hodnotu, potom prečo koná tak zložito ? Prečo musí človeka najprv povláčiť v špine, vystresovať a ponížiť ho nekonečnou byrokraciou a administratívou, často ho dohnať v zúfalstve až k fatálnym činom a až potom mu poskytnúť základné potreby na prežitie ?! Nakoniec, aj tak prostriedky na žitie a prežitie musí spoločnosť poskytnúť, tak prečo by to nemohlo byť bez týchto obštrukcií ? Nástroje na správne užitie týchto prostriedkov si spoločnosť vie vytvoriť. Človek by bol oslobodený od konania pod nátlakom obáv o prežitie a slobodnejšie by sa rozhodoval, čo bude robiť, aby bol jeho život hodnotnejší a zmysluplnejší. Absolutne šialené, čo ?
Sú tieto teórie dostatočne šialené na to, aby boli pravdivé a hodné realizácie ???
Gabriel Karácsony
Okruhy problematík, ktorými sa OZ bude zaoberať popri základných tézach sú obsiahnuté v tomto článku :
Pripravujem sa na parlamentné voľby. Keďže sám nekandidujem a voliť chcem, skúmam, ktorý politický subjekt by mi najviac vyhovoval.
Samozrejme mám kritériá, ktoré pokladám za veľmi dôležité a prísľub splnenia ktorých hľadám v programoch kandidujúcich politických strán.
Tieto kritériá sa dajú zhrnúť do definícií niekoľkých iracionálnych javov v spoločnosti, ktoré by som si želal politikmi zmeniť do polohy prijateľného "rácia".
1. Kamkoľvek sa pozriete, vidíte potrebu práce, pritom desať percent ľudí trvale prácu nemajú. Dôvodom vraj je, že nie je dostatok peňazí !
2. Práca telesná aj duševná, ako zdroj hodnoty peňazí, je všeobecne posledný a najmenej efektívny spôsob, ako si tieto peniaze legálne zaobstarať !
3. Štátne právo a súdy sú vždy na strane darebáka !
4. Úžerníctvo a život z úrokov a majetku sa stali akýmsi mravným vzorom v spoločnosti !
5. Stále viac a viac sa vyrábajú "účinné" lieky a predsa, alebo práve preto, je stále viac a viac chorých !
6. Vláda cez populačnú "nepolitiku" uskutočňuje genocídu civilizačne vyspelých a práceschopných vrstiev spoločnosti a podporuje rozmnožovanie deklasovaných a nevzdelaných živlov !
7. Školstvo a celá výchova v spoločnosti je zameraná na to, aby vedomostne vybavila žiakov bez toho, že by akokoľvek preverovala a ovplyvňovala ich charakter !
8. Produktivita práce neustále stúpa a napriek tomu, produktívni ľudia nie sú schponí uživiť penzistov !
9. Demokracia (vláda ľudu) funguje tak, že drvivá väčšina nemajetných ľudí volí strany a poslancov, ktorí ihneď po zvolení odhlasujú zákony, ktoré obmedzujú práva voličov a umožňujú ľahšie hromadenie príjmov a majetku v rukách hŕstky "vyvolených" !
10. Čím je viac policajtov a súdov, tým je relatívne nižšia bezpečnosť čohokoľvek a tým je viac aj podvodov !
Nech robím, čo robím, nenachádzam medzi kandidujúcimi politickými stranami takú, ktorá by mi z pohľadu týchto kritérií vyhovovala. Až na jednu jedinú a tá mi vyhovuje v tomto spektre do bodky. Je to
"Paliho kapurková veselá politická strana".
Tú budem voliť ! Jej program je najbližšie mojim kritériám.
Gabriel Karácsony.